Záchvaty hnevu a niekoľko rád ako na ne

Obdobie medzi 2 – 4 rokmi je u detí  typické častými záchvatmi hnevu a zlosti, deti vás provokujú, skúšajú vaše hranice, manipulujú – ide o typické vývinové štádium tohto veku – obdobie vzdoru, ktoré najčastejšie vzniká ako reakcia na nesplnené aktuálne potreby, či požiadavky, chcenia dieťaťa. Vzdorovité správanie nemá žiadny súvis s konkrétnym človekom, neznamená žiadne nepriateľstvo voči dospelému, ide iba o určitú nezhodu, bez toho aby to ovplyvnilo vzťah dieťaťa k tejto konkrétnej osobe (rodičovi) (Ľ. Končeková, 2010). Pochopenie tohto faktu je dôležitým predpokladom pre to, aby ste ako rodičia situácie vzdorovitého správania zvládli.

Rodičovstvo je jedno z najťažších povolaní.

Verím, že každý rodič (okrem patologického rodiča) vychováva deti najlepšie ako vie. Mojím prístupom je pozitívne rodičovstvo – chcem byť dobrou matkou a rodičom, ktorý je dobrým príkladom pre svoje deti a najčastejšie ako môže poskytuje deťom podporu. Rodič je ten, kto dokáže viac ako dieťa udržať svoje emócie pod kontrolou, aby dokázal ostať pokojný, láskavý a milujúci. To je to, čo deti potrebujú!

Mechanizmus vzniku záchvatu hnevu

Väčšina záchvatov zlosti sa objavuje vtedy, keď dieťa nie je schopné prijať či pochopiť nejakú situáciu. Malé dieťa okolo 2 r. už pozná niekoľko desiatok slov, v 3 rokoch skladá jednoduché vety ale ešte nevie pomenovať svoje vnútorné procesy – myšlienky a emócie. Zároveň je konfrontované s množstvom emócií, ktoré nedokáže rozoznať, pomenovať a už vôbec nie ovládať. Všetky procesy, ktoré nie je dieťa schopné adekvátne spracovávať sú potenciálnym spúšťačom záchvatu zlosti – najmä ak sú deti nimi  presýtené, či zaplavené. Súvisí to do veľkej miery so zrelosťou nervového systému a jeho schopnosťou spracovávať podnety zvonku.

Ak ako rodičia porozumieme tomu, že záchvaty hnevu sú normálnou reakciou na stres, mnohým prejavom svojho dieťaťa začneme oveľa lepšie rozumieť a čo viac, naše reakcie na záchvaty vzdoru budú oveľa pokojnejšie a pre dieťa podporné. Toto obdobie je úplne normálnym vývinovým obdobím (dokonca veľmi žiadúcim vo vývine osobnosti), preto proti záchvatom nebojujte. Skúste dieťaťu pomôcť ich bezpečne prekonávať tak, aby neboli pre dieťa zdrojom porážky, vašou výhrou nad dieťaťom. Ak zlomíte slobodnú vôľu dieťaťa už v jej zárodku, pravdepodobne pripravujete pre svoje dieťa životnú cestu bez možností voľby.

1. Pripomínajte si, že chcete byť dobrým rodičom: Vy vediete svoje deti viedli k tomu, že sa z nich stanú spokojní a dobrí ľudia. Vy ste ten príklad, ktorý vidia každý deň a v ktorom sa zrkadlí ich osobnosť. To, ako reagujete, to ako s nimi hovoríte, to všetko im ako pečiatku vtláčate do ich osobnosti.

2. Záchvaty hnevu sú normálnou reakciou na nesplnené priania.

3. Predchádzajte záchvatom.

    • Väčšina detí máva záchvaty zlosti, keď sú hladné, nevyspaté alebo v inom diskomforte. Ak sa dá, predchádzajte tomu tak, že budete dodržiavať aspoň približne časy jedál a spánku, dodržujte časový harmonogram. Deti potrebujú rutinu (znamená pre nich bezpečie a istotu). Ak viete, že vaše dieťa má zlosť, pretože je hladné, či nevyspaté uspokojte najrpv primárnu potrebu. Ak je dieťa unavené, neťahajte ho na aktivity, kde potrebuje veľa energie, a pod.

4. Ukážte dieťaťu, že rozumiete jeho hnevu. “Vidím, že sa hneváš.” “Rozumiem, že sa hneváš, keď nemôžeš mať ďalší koláčik.” “Môžem ti pomôcť nejak to prekonať?”.

5. Dajte si time-out. Nedávajte time-out rozzúrenému, plačúcemu dieťaťu, môže to viesť k ďalšej eskalácii hnevu.  Ak ste doma odíďte aspon na 1 minútu do inej miestnosti (ja pravidelne chodím do kúpeľne:). Tam sa niekoľkokrát nadýchnite a vydýchnite, uvoľnite svoj hnev, ktorý sa vo vás nazbieral.

6. Starajte sa o seba! Pravidelne jedzte, cvičte, relaxujte, meditujte, hľadajte inšpirácie v knihách atď. Len rodič, ktorý si dovolí plniť svoje vlastné potreby, zrelaxovaný rodič, posilnený rodič reaguje na potreby svojho dieťaťa citlivo a empaticky.

Osobne neuznávam ignoráciu dieťaťa. Je to podľa môjho názoru najväčší trest pre dieťa, aký mu môžte dať. Neuznávam ani ignoráciu hnevu – hnev je dôležitá emócia a tváriť sa, že neexistuje učí deti ignorovať svoje vlastné emócie. Sledujte tiež, čo sa deje vo vašom vnútri počas záchvatu vzdoru – je to pravdepodobne taktiež hnev, rozhorčenie, bezmocnosť, možno strach (že túto situáciu nezvládnem, som dobrý rodič?). Tieto emócie pravdepodobne cíti aj vaše dieťa – vy máte navrch životnú skúsenosť, vyzretú nervovú sústavu a dobrú schopnosť pomenovať svoje emócie.

Čo nepomáha?

  1. Vysvetľovanie počas záchvatu
  2. Keď si najprv stojíte za svojim a potom na konci boja sa vzdáte a povolíte.
  3. “Prilievanie do ohňa” – keď kričíte na dieťa vo chvíli, keď má záchvat, alebo navyšujete požiadavky.

Zdroje:

Ľuba Končeková: Vývinová psychológia, vydané v Prešove , 2010 (vydavateľ neuvedený)