Rozvod v rodine a reakcia detí

Dobrý deň,

práve sa s manželom rozvádzame, máme dvoch synov vo veku 11 a 7r. Deťom sme o rozvode povedali spoločne, vyzerá, že to prijali celkom dobre. Mladší syn sa v poslednej dobe  začal neumerne báť, bojí sa ísť sám do školy, hovorí mi, že má strach ostať v škole, aby som pre neho prišla hneď po obede, keď prídeme zo školy domov, doslova na mne visí, nemôžem ísť ani na nákup… Mám pocit, že to nejako súvisí s rozvodom ale nie som si istá. Starší syn zdá sa všetko zvláda dobre. Ako mám reagovať na synove strachy?

Dobrý deň,

ďakujem vám za dôveru, s ktorou ste sa obrátili na moju poradňu.

Rozvod v rodine je ťažkým obdobím pre všetkých jej členov. Deti sú často tie, ktoré sa správu o rozvode rodičov dozvedajú medzi poslednými, aj keď niekedy dlho samé tušia, že niečo medzi rodičmi nie je v poriadku. Rozvod v rodine je zaradený medzi 10 najstresovejších životných udalostí v živote človeka (v roku 2001 bola robená štúdia, kde bol rozvod na 9 mieste, predtým dlhodobo to bola stresová udalosť č. 2). Sama tušíte, že úzkostné stavy, ktoré váš syn prežíva môžu súvisieť s rozvodom. Pravdepodobne to tak je, najmä ak sa úzkosti začali objavovať po tom, čo bola chlapcom správa oznámená. Váš syn pravdepodobne prežíva veľkú neistotu (aj keď ste deti ubezpečili, že obaja rodičia budú k dispozícii) zo straty dôležitých životných istôt – stability rodičovského páru. Prežívanie detí počas rozvodu je znásobované mnohokrát aj vojnou medzi rodičmi o zverenie do starostlivosti, ale týka sa aj tých rodín, kde rozvod prebehol viac-menej pokojne.

Dôležité je, aby ste synove pocity nenegovali (“..ale, veď to nič nie je”), ale ani nijako nepotencovali (neskúmajte do detailu čoho sa bojí, prečo sa bojí – deti na tieto otázky odpovedať často vôbec nevedia). Prvé pravidlo znie: akákoľvek úzkosť/strach raz skončí (väčšinou takýto “záchvat trvá do 15-20 min. ). Buďte prítomná a chápajúca, s vedomím, že toto naozaj môže byť prechodný stav. Separačná úzkosť pri rozvode tiež je veľmi častá – strach odlúčiť sa od milovanej osoby nemusí byť typický len pre malé deti, ale za takýchto extrémnych životných okolností sa môže vyskytovať aj u starších detí.

Ešte by som vás chcela upozorniť na staršieho syna, ktorý podľa vašich slov situáciu zvláda dobre. Deti, ktoré majú tendenciu smútok a žiaľ zo straty (rodičovského páru) skrývať niekedy prežívajú tieto emócie ešte hlbšie ako deti, na ktorých to vidíme. Nájdite si čas pohovoriť si aj so starším synom o jeho pocitoch.

Ak je to možné, skúste zachovať niektoré spoločné aktivity, ktoré ste ako rodičia spolu s deťmi robievali (návšteva plavárne, kina, prechádzka v prírode). Nejde o vytváranie ilúzie rodiny, ale skôr o to, aby vás mohli deti aspoň na chvíľu zažiť oboch a rodinu ako celistvú jednotku. Aj keď to niekedy býva veľmi ťažké, skúste to a mnohonásobne sa vám to vráti.

S pozdravom

Vaša psychologička.